Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali

31. 5. 2018 15:25
Rubrika: Ze života

Prihlásila som sa na duchovné cvičenia Lectio divina, pre mňa nová skúsenosť. A je to sila! Nedá sa napísať o všetkom, čo človek zažije, ale chcem sa podeliť o zážitky, ktoré boli viditeľné, lebo Pán moje „slová na deň“ potvrdzoval znameniami.

     1. deň: púšť   (Mk 1, 12)

Po obede som išla preskúmať terén, snažila som sa nájsť púšť, miesto, na ktoré ma volal Pán. Jediné miesto, ktoré púšť trochu pripomínalo, bolo vyhasnuté ohnisko hore v parku. Sadla som si na múrik, ktorý bol okolo, sedím tam a rozmýšľam, prečo púšť. Z polámanej tehly som na ten múrik poskladala srdce – tu máš Pane, moje úbohé, kamenné a rozbité srdce, len Ty ho môžeš zmeniť.

     2. deň: aby boli s ním   (Mk 3, 14)

Pri obede jem polievku a naraz taká šupa do srdca, nemohla som dýchať a chcelo sa mi kričať – dostala som radosť. Tú radosť, o ktorú som už dlho prosila. Som si istá, že to ma spojitosť s tým srdcom hore v záhrade.

Hneď som tam chcela ísť, ale boli tam elektrikári, tak som to vzala naokolo cez les, že sa snáď nestratím. V lese, teda v areáli exercičného domu v Prešove, som chodníčkom postupovala hore, keď ma upútali biele guľky na zemi, akoby niekto stratil ruženec. Pozerám, to semienka. Nazbierala som ich celú hrsť a išla vyzdobiť svoje srdce. Prídem k múriku a pri srdci z tej istej tehly poskladaný nápis: NEBOJ SA. Už som to nevydržala, začala som sa smiať a spievať (tajne som dúfala, že ma nikto nepočuje, lebo bolo mlčanie). Z guliek som zložila do srdca kvetiny.

     3. deň: S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme (Mk 4, 26)

Náhoda? Či chcem, či nie, Božie kráľovstvo vo mne rastie, i cez ten kameň. Natrhala som pri dome sedmikrásky, že pôjdem vylepšiť svoje srdce – stále spievam.

Najskôr som ho vyzdobila dookola, potom som „okvetinkovala“ nápis pri srdiečku -akože ďakujem. Ešte mi ostali sedmikrásky, tak som ich nahádzala k tým semiačkom. Moje srdce sa naplnilo. Keď som vo večernej adorácii ďakovala Bohu, že nechal rozkvitnúť moje srdce, mal ďalšie prekvapenie, nechal rozkvitnúť i tú moju púšť. Je úžasný. Len on môže všetko.

     4. deň: Kto chce ísť za mnou, ... vezme svoj kríž a nasleduje ma. (Mk 8, 34)

Vymyslela som si, že pridám k srdiečku kríž, ako srdiečko na kríži. Našla som si vetvičky a jéje... Moje srdiečko nebolo v strede múrika ale na okraji, takže moja predstava nešla zrealizovať, ľavé rameno kríža by muselo visieť vo vzduchu. Nakoniec som kríž urobila pred srdce, rozmýšľala som, prečo. No jasné, nasleduj ma. Druhý deň to tam ktosi pripísal, keby mi to náhodou nedošlo :-)

     5. deň: nie čo ja chcem, ale čo ty (Mk 14, 36)

Ježiš zomrel za mňa, aby som mohla žiť. To ja som mala zomrieť za svoj hriech. Do srdca som pridala kotvu z klincov, ktoré nezhoreli.

Večer prišla búrka, ale poriadna. Nás všetkých 50 bolo práve v kaplnke na adorácii, ja som bola pod strešným oknom. Mrkla som tak nad seba, ako to tam bubnovalo, chudák moje srdiečko vonku.

     6. deň: Tento človek bol naozaj Boží Syn. (Mk 15, 39)

Ponáhľala som sa k srdiečku, zmierena s osudom, že dnes teda nič nepridám. Oba nápisy rozmetané, jediné písmenko nešlo prečítať. Moje srdiečko bolo celé! Ani tie suché sedmikrásky to neodfúklo ...znovu nával radosti a pre mňa jasný odkaz – neboj sa, ak aj príde búrka, ja ťa predsa chránim, nič sa ti nestane.

Začal pracovať rozum - možno to niekto 5 minút predtým poskladal, možno to bolo zaťažené tou kotvou, možno ... Nechala som to znovu na cit - pridať tam niečo červené. Tehlu nie, niečo živé. Žiadny kvet červenú farbu nemal. Čerešne boli ešte zelené. Obišla som strom, či niečo nenájdem a aha, na zemi boli akési popadané chudinky. Zobrala som všetky červené, teda až 9, a niesla ich k môjmu veľdielu. Ukladám, premiestňujem, stále sa mi to nepáčilo – Pane, je to to najlepšie, čo som našla. Nakoniec som 3 čerešne zmotala trávou do kytice a položila ich na stred kríža.

Ten deň bola sv. spoveď, došlo mi, čo sú tie tri „očervíčkované“ chudinky, ktorými som chcela obdarovať – a On ich prijal.

     7. deň: Mária! (Jn 20, 16)

Znovu jasám, Pán ma volá po mene. Z trávy som urobila lúče, ako Pán prerazil hrob môjho srdca.

     8. deň: Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali (Mk16, 20)

K srdiečku som sa nedostala, už som to nestihla. Zato som o ňom hovorila v skupinke na zdieľaní na záver duchovných cvičení. Štýlom zapamätajte si číslo 1, 2, 3, 4, 5, 1, 2, 3, ... sme boli rozdelení do skupiniek. V mojej skupinke bola „náhodou“ i sestrička (netuším akej rehole) z tretej etapy, ktorá „reagovala“ na môj odkaz, ale mala svoj príbeh. Najsilnejší moment? Keď som hovorila o rozmetaných nápisoch, skočila mi do reči – to srdiečko tam bolo celé. Fakt. Tu sme to cítili obe rovnako.

Posledné silné slová na záver: Si kráľovská dcéra! Mysli na svoju dôstojnosť princezny a nechoď do kaluže, z ktorej si už vyšla.

 

 

Zobrazeno 767×

Komentáře

Ivka-Iva-el

Nádherné, děkuji!

Zobrazit 1 komentář »

Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.

Autor blogu Grafická šablona signály.cz