Bylinky do polievky

Môj príbeh sa začal hodne dávno, ešte v minulom tisícročí :-) keď som sa ako malá naučila poznávať bylinky. Mali sme susedku pani učiteľku v dôchodku, ktorej som robila spoločnosť na vychádzkach v okolí dediny. Pani učiteľka zomrela, no ja som zbierala bylinky ďalej, jednoducho ma to bavilo, i keď som vôbec nerozlišovala, čo je k čomu dobré. Kdesi som vyčítala i recept na bylinky do polievky, bolo toho 7 druhov – a tak vždy na jar som si urobila zmesku. Pôvodných 7 druhov sa rozrástlo, podľa toho, čo som našla.

Medzitým som bývala v Čechách, byliny som sa naučila po česky. Pár sestričiek zdieľalo moje nadšenie, dokonca mi chodili pomáhať i so zberom.

Teraz po 20 rokoch som sa vrátila na Slovensko, moja vegeta do polievky samozrejme išla so mnou. Keď som si ju začala pridávať, sestričky tu na mňa tak kukajú, čo som to za  expertku.

„A čo to vlastne jem?“ No, názvy po slovensky som nevedela, tie české zase nehovorili nič im.

Potom som objavila v skleníku jednu rastlinku, nadšene som ju zobrala do jedálne, že jednu prísadu mi tu pestujú.

„Takú burinu!?“ pozerajú po mne, akože či to ide prežiť. „A načo je to dobré?“

„Nuž, ja neviem, našla som to v recepte.“ Ešte väčší údiv. „A neotráviš sa?“

Až som sama zneistela a moju milovanú zmesku radšej nikomu nenúkala.

Jednej sestričke to ale nedalo, sama bylinky zbiera, vie ich pomenovať i vie, k čomu sú dobré. Vo svojich múdrych knihách našla moju burinu. A čuduj sa svet, má v sebe toľko minerálov a toľko blahodarných účinkov (dokonca i na chudnutie), že mi moja zásoba do jari asi nevydrží. Ešteže mám v skleníku čerstvé zásoby a moja milovaná sestrička Renáta mi ju občas nosí i s korienkami (vraj sa jej nevie zbaviť).

A keď už som si spomínanú knihu požičala, našla som a preštudovala i ostatné rastlinky – aký úžasný je náš stvorený svet, veď všetko dobré je v ňom, len to vedieť objaviť.