Odriekala som v kaplnke ruženec, myslela na hlúposti, keď som si uvedomila, že si s celým zborom spievam: Tu srdce plesá, vďaku vzdáva Ti, jak veľký si, jak veľký si! - a začali mi tiecť slzy.
Neviem, či nad mojou neschopnosťou a nevernosťou voči Bohu, ktorému chcem dať svoj čas a aj tak si ho beriem späť, alebo nad veľkosťou Boha, ktorý trpezlivo čaká, kedy ho konečne začnem vnímať.
Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.