Kompletný obraz - a ktovie, ako to ešte vidí Pán

Cestovala z Nitry a pretože tam študuje moja neterka, dohovorili sme sa, že kúsok pocestujeme spolu. Ja taká nenápadná, mňa hneď každý vidí, tak som si fandila, že to dobre dopadne a nájdeme sa.

V záplave cestujúcej mládeže na nástupišti hľadám ihlu v kope sena, kde nič, tu nič. Prišiel vlak, tak som sa pomaly presúvala k nemu, keď konečne beží a z kilometra máva Lenka. Nebola sama, nejaký Adam vraj pocestuje s nami. Dobre, sadli sme si, chvíľku sa rozprávali, keď naraz Lenka vytiahne mobil a cez facebook sa začne baviť s akýmsi Patrikom – ten mimochodom sedel dve sedačky pred nami. Vraj k nám si sadnúť nechce. Dobre, naša komunikácia viazla, Lenka písala alebo čakala odpoveď. Adam začal podriemkávať a mne hneď začalo šrotovať v hlave – že ja som na tu Lenku čakala, že som mohla ísť o hodinu skôr, že som taká nudná a už ani tu neterku nezaujímam – no ľutovať sa človek môže stále.

Pane Ježišu, aké to máš s ľuďmi ťažké, tiež by si sa chcel so mnou rozprávať, asi mi len pripomínaš, ako často si Ťa pri modlitbe nevšímam. Odpusť mi.

Prídeme do Leopoldova, kde sme prestupovali. Lenka bez vysvetlenia zbalila veci a vypadla z vlaku, spoločnosť mi robil len ten sympatický Adam, ktorému sa ktovie čo prechádzalo v hlave – ale tváril sa, že sa o mňa postará. No dobre, ešte som videla, ako Patrik pred Lenkou utiekol.

Mali sme nejakú polhodinu čakať, Lenka zložila batoh a tašku, vraj jej to mám zobrať do vlaku, ak sa nevráti, a zase odišla za Patrikom na opačný koniec nástupišťa. Môj Adam ma už nechal osudu a pripojil sa k partičke známych. Pozerám, kam šla tá Lenka, len som videla, že Patrik plače a ona ho utešuje.

Pane Ježišu, dobre, možno mrznem, aspoň to môžem za nich obetovať.

Konečne prišiel náš rýchlik, Lenka sa vrátila po veci a že ideme za Patrikom. Kým sme k nemu prišli, konečne prišlo rozuzlenie – rozišiel sa s Lenkinou kamarátkou a hneval sa i na Lenku. Tej to jedno nebolo a šla sa udobriť. Podarilo sa. Ta Lenka je aj tak dobrá, hneď rieši, čo by ju mohlo trápiť.

Ja zase rozmýšľam, ako rýchlo robím závery, a že kompletný obraz toho, čo zažijem, uvidím neskôr, v niektorých veciach možno až v nebi.